Profesionálny triatlonový tím Prestigio Realiz Team
Sústredenie na Malorke alebo slnko, pot a sangria

Sústredenie na Malorke alebo slnko, pot a sangria

Novinka 22.04.2017, zobrazené 1049x

Tak a je to tu. Práve som si po dvoch týždňoch sadol za stôl k počítaču. Do klasickej zhrbenej polohy, nohy pod stolom, ruky na myške a na klávesnici, oči na monitore. Jaj, ako rád by som túto polohu vymenil za inú zhrbenú polohu, nohy na pedáloch, ruky na baranoch, oči na Dankinej ritke sľapajúcej špicu nášho malého pelotónu. Úporne som sa snažil čo najviac oddialiť tento nie práve príjemný návrat do reálneho života. Avšak napriek dobiedzajúcej realite si so širokým úsmevom na tvári uvedomujem, že sa mi tento návrat podarilo odďaľovať pomerne dlho a to priam úžasným spôsobom – 10 dňovým sústredením s najlepším triatlonovým tímom na Malorke!! :)
 
Ale ako opísať moje prvé triatlonové sústredenie v živote? Že to bol unikátny výlet so skvelými ľuďmi na nádhernom, slnkom zaliatom ostrove? Ostrove, ktorý sme si ako sladučké cukríky postupne vychutnávali počas bicyklovania v krásnom, kopcovitom, skalnatom prostredí vnútrozemia, počas behania na pobreží tyrkysovo modrého stredozemného mora, alebo počas plávania v otvorenom bazéne so slnkom opaľujúcim tú časť našich tiel ktorá, v súlade so správnou technikou plaveckého štýlu, bola práve obrátená smerom k bezoblačnej nebeskymodrej oblohe? Alebo ako dokonalý „strečing“ pre myseľ, ako mentálna očista stresom zdecimovaného mozgu? Alebo len jednoducho skonštatovať, že sme za tie necelé dva týždne nabicyklovali, nabehali a naplávali toľko čo určite veľa pozemšťanov zrejme nestihne za rok, celú dekádu, ba možno za celý život?!?
 
Nie, to by nevystihlo podstatu tejto jedinečnej skúsenosti. Správu som sa nakoniec rozhodol podať prostredníctvom opísania niekoľkých momentov, ktoré pre mňa najlepšie vystihujú priebeh a hlavne atmosféru tohto skutočne neskutočného zážitku.

Backflip

Ešte nikdy sa mi neplávalo tak dobre ako práve tu. Tréning sme zakaždým začali obligatórnym bekflipom (pre jazykovo menej zdatných saltom vzad :)).
 
Príjemná voda a slniečko na pleciach. Plávanie v jednej dráhe s Lucinkou, Ivetôčkou a Ľubom odhalili moje rezervy v tejto disciplíne. Ledva som držal krok s Ivetôčkou, nehovoriac o tom, že Lucka sa mi pri hocijakom štýle vzďaľovala z dohľadu mojich očí, uzavretých v nových plaveckých okuliaroch. Na základe Marošovho povelu si dávam na ruky packy, medzi noh i veľkú dosku a opäť sa púšťam za Luckou v nadľudskej snahe držať sa jej. Žeby konečne? Áno, nezdá sa mi to, pomaličky ju dobieham!! V krvi sa mi množí CO2, z uší vypúšťam paru, chlapská ješitnosť na maxime a zrazu prišlo to čo som si nemohol odpustiť. Zázrakom sa mi podarilo Lucinku chytiť za nohy a šup ju pod vodu. Pri obrátke a pohľade na Luckin výraz tváre som si však okamžite uvedomil, že som si to predsa len radšej mohol odpustiť. Ale keď v tej chvíli mi to prišlo ako dobrý nápad…! Tĺk! :)

Jednonohý cyklista

Sa Calobra. Orgazmus pre cyklistov. Deväť a pol kilometra dlhý ako had plaziaci sa výstup do nadmorskej výšky 682 metrov. Strašné megawatty v pedáloch. Škoda že ešte niekto nevymyslel ako účinne túto energiu využiť na výrobu elektriky. Mohli by sme zavrieť všetky jadrové elektrárne. Po 52 minútovom výstupe som na hrebeni kopca ešte raz poriadne zabral a… taký zvláštny pocit na ľavej nohe ako keby mi povolil kufor z pedála. Kuknem dolu a na nohe mám okrem tretry obutý pedál aj s celou kľukou. Sakra. Čo teraz?!? No nič, po krátkom, neúspešnom pokuse nasadiť kľuku naspäť, obaľujem ju do vreckovky a zasúvam do chrbtového vrecka môjho krásneho nového tímového dresu. Hmm, to bude dlhých 40 kilometrov naspäť domov. Našťastie s nadľudskou pomocou Maroša a občas aj Olivera, ktorý ma tlačili ako a kde sa len dalo, s pomerne priaznivým profilom cesty schádzajúcim z kopcov až dole k pláži a s dievčatami po dôraznom Marošovom pripomenutí ťahajúcimi špicu, sa nám spoločne podarilo zvládnuť aj túto skúšku. Síce ledva stojím na tej pravej nohe ktorá teda riadne dostala zabrať ale dali sme tooo!!! Kukám do Garminu a neverím vlastným očiam. Tých 40 km, sme išli priemery od 30 do 37 km za hodinu… Jednoducho skvelý tím. Ten najlepší!! Dodatočne ďakujem! :)

Sangria

Chvíľka voľného času? Povolené uvoľnenie? Stači sa spýtať Ivetôčky a je to jasné. Ideme na sangriu…!
Samozrejme nebudeme piť sangriu doma z krabice z obchodu. My si chceme predsa tamojší život vychutnávať čo to dá. Ideme po nekonečnej krásnej piesočnatej pláži do prístavu (Port Alcúdia), sadáme do prístavnej reštaurácie, mávame na čašníka, familiárne nazvaného Jožko a nasleduje krátky rozhovor:
Ivetka: Du jú spik ingliž??
Čašník: Jes.
Ivetka: Sangria!!
Skoro som sa došťal od smiechu…

Pozemské problémy nás pracujúcich smrteľníkov počas Mallorca – camp

Myslím, že únik z bežnej reality najlepšie dokumentuje krásna smrť môjho služobného telefónu. Po hodinách tréningu vždy skvelo padne uvoľniť sa. A jaccuzzi len pre nás, s pohárom sektu v ruke, je zrejme tým najlepším čo človek môže v takejto situácii svojmu unavenému telu dožičiť. A ako najlepšie dať domov odpoveď na otázku „Ako sa máš na tom sústredení?“? No predsa fotkou v jaccuzzi… A tak som sa odfotil, fotku okamžite poslal, odložil telefón, ale, sakra, kam som ho vlastne odložil…? Aha jasné, pri zakrývaní stále víriacej jaccuzzi už viem. Predsa na jej kryt. Ale uvedomil som si to až keď po krátkom šmyku skončil telefón na jej dne utopený v horúcej víriacej vode. Krásna smrť… :)
 
PS: Už teraz sa neviem dočkať ďalšieho sústredka na budúci rok v Afrike! Som veľmi zvedavý či naozaj ešte môže byť niečo lepšie, krajšie alebo zaujímavejšie ako práve opísaných 10 rajských dní na Malorke…:)
 
Photo credit: Realiz

Plavecké tréningy pre začiatočníkov a pokročilých

Plavecké tréningy pre začiatočníkov a pokročilých

Tímový spot

Staň sa fanúšikom

Naši hrdí partneri

pridajte sa k nám
Tučková 9 821 05 Bratislava IČO: 42179203 DIČ: 2034470306